Content on this page requires a newer version of Adobe Flash Player.

Get Adobe Flash player

Ideálny kaliber?

Výber kalibru – dilema pred kúpou

Časy, keď jediným dostupným kalibrom bol .177, sú dávno preč. Dnes drvivá väčšina výrobcov ponúka všetky modely minimálne v kalibroch .177 a .22, prípadne aj .25 či .20. Nakoľko práve kaliber má rozhodujúci vplyv na balistické vlastnosti strely, ako je napr. dostrel, väčšina potenciálnych vlastníkov vzduchovky stojí pred dilemou, ktorý z nich si vybrať. V tomto článku sa teda pokúsim predstaviť výhody a nevýhody jednotlivých kalibrov.

Nato, aby ste vhodne zvolili kaliber, si musíte najskôr ujasniť, za akým účelom vzduchovku kupujete. Všeobecne však platí, že vzhľadom na zákonom stanovenú hranicu maximálnej energie strely (15J) je zbytočné uvažovať o kalibroch nad .22 (5,5 mm), teda o kalibroch ako sú .25, .36 či až .50, určené na lov (ešte raz zopakujem – kto chce od vzduchovky extrémny výkon, nech si vybaví zbrojný preukaz a kúpi malokalibrovku, za cenu slušnej PCP vzduchovky s príslušenstvom si môžete dovoliť dve kvalitné malokalibrovky.)

Vráťme sa však späť k voľbe kalibru. Platí jednoduchá fyzika – čím ľahšia a menšia je strela, tým bude rýchlejšie vystrelená a teda jej dráha bude plochejšia (menší pokles, väčší dostrel), avšak jej dopadová energia bude nižšia. Naopak, ťažšia strela klesá rýchlejšie, jej úsťová rýchlosť je nižšia, avšak dopadová energia väčšia. Poviete si, je to teda jednoduché – pri 15J nemá zmysel zvyšovať kinetickú energiu za cenu dostrelu, takže volím kaliber 4,5 mm. Je to však len čiastočná pravda. Výber vhodného kalibru závisí od celej rady kompromisov, preto miesto siahodlhého teoretizovania radšej popíšem klady a zápory jednotlivých kalibrov, prehľadne a spolu. Pre lepšiu praktickú názornosť budem uvádzať porovnania kalibrov, pričom na demonštráciu budú slúžiť strelivá JSB Lite (.177), JSB Exact (.20) a JSB Jumbo (.22), vystrelené zo zbrane o úsťovej energii 15J.

Kaliber .177 (4,5 mm)

Tento kaliber by som menoval ako jednoznačného víťaza pre terčovú a presnú športovú streľbu do 20 metrov. Charakterizuje ho najmenší pokles strely zo všetkých troch, najväčšia úsťová rýchlosť a čo je zaujímavé, najmenšie vychýlenie vplyvom vetra (5 m/s, 90°) do vzdialenosti sledovaných 30 metrov. Je to pravdepodobne dôsledkom najvyššej rýchlosti strely kombinovanej s jej minimálnou veľkosťou – malý objem strely znamená minimálnu plochu, do ktorej sa môže  potenciálne oprieť vietor. Jeho nespornou výhodou je aj široký výber streliva. Nevýhodami tohoto kalibru je však jeho nízka ničivá sila, čo môže byť negatívom pri odstrele drobnej škodnej (ťažšia strela prosto ničí viac, avšak ak trafíte presne, je to v zásade jedno.) Ďalšou nevýhodou je, paradoxne, aj vplyv vetra na túto veľmi ľahkú strelu – aj keď do 30 metrov predčí svojich konkurentov, ďalej, keď rýchlosť strely poklesne, je strela pri silnom vetre menej stabilná. Preto ak plánujete často strieľať na vzdialenosti dlhšie ako 30 metrov (prípadne 20 metrov pri energii 7,5J), očakávajte, že vietor urobí so strelou svoje.

Kaliber .22 (5,5 mm)

„Zdanie niekedy klame“ – toto príslovie môžeme vziať doslovne pri kalibri 5,5 mm. I keď sa 4,5 a 5,5 na pohľad veľmi nelíšia – rozdiel je iba jeden milimeter v priemere, kaliber .22 znamená prinajmenšom viac ako dvojnásobný nárast hmotnosti strely v porovnaní s 4,5kou. Vďaka o polovicu vyššej hmotnosti sa pri streľbe neprejavujú nepresnosti vo výrobe diaboliek (resp. odchýlka hmotnosti strely od jej stredovej osi), prípadne deformácie a otlky v takej miere, ako pri 4,5ke.

No tolerancia nekvalitného streliva ani zďaleka nie je jedinou výhodou tohto kalibru. Vyznačuje sa aj pomalším strácaním rýchlosti, čo však nachádza svoje opodstatnenie skôr u zbraní nad 25J. Po výstrele zo zbrane o výkone 15J sa strela správa vďaka nižšej úsťovej rýchlosti menej predvídateľne, než .177čka – do vzdialenosti 30 metrov je dokonca náchylnejšia na silný vietor, stabilnejšia oproti .177čke je až pri naozaj veľkých vzdialenostiach. Hlavná výhoda tohto kalibru pri 15J vzduchovkách je teda lepší prenos kinetickej energie a taktiež väčšia odolnosť voči rôznym malým objektom v dráhe strely (list, steblo trávy a pod., avšak väčšia odolnosť neznamená, že sa strela v tomto kalibri správa ako tank.) Z týchto dôvodov je teda vhodnou voľbou buď pre vzduchovku, určenú skôr k odstrele škodcov (kinetická energia), pre silnejšie vzduchovky nad 25J alebo pre strelcov na veľké diaľky (odolnosť voči vetru.)

Kaliber .20 (5,0 mm)

Tento kaliber by som označil za zlatú strednú cestu pre tých, ktorý chcú všestrannú vzduchovku aj na krátku vzdialenosť (terč), prípadne na ostatné športové disciplíny do 30 metrov (FT a HFT.) Pri takmer rovnako plochej balistickej krivke dokáže preniesť o 40% dopadovej energie viac, než kaliber .177 (!), navyše vďaka miernemu nárastu hmotnosti (priemerná strela váži 0,85 – 0,9 gramu) čiastočne dedí všetky vlastnosti jeho väčšieho brata. Bohužiaľ, na trhu nie je mnoho vzduchoviek v tomto kalibri, taktiež výber streliva je obmedzený, čo je pre mňa osobne veľkou záhadou. V skratke – je síce pravda, že kaliber .177 vyhovuje na terčovú streľbu a i. športové strelecké disciplíny o čosi viac, než .20ka, avšak drvivá väčšina vlastníkov vzduchoviek ich používa na streľbu rekreačnú, na rôzne vzdialenosti a rôzne ciele, kde kaliber .20 je rozhodne lepšou, univerzálnejšou voľbou. Ak máte záujem o vzduchovku v tomto kalibri, pozrite si ponuku výrobcov Crosman, resp. Beeman, prípadne rôzne prémiové nemecké PCPčka.